pondelok 11. augusta 2014

Pour féliciter

Pripomínanie si príchodu Nového roka a akési symbolické bilancovanie sa stalo v ľudskej kultúre tradíciou. Novoročenky a priania do tohto rámca nesporne patria
Vždy som obdivoval novoročenky Jana Solperu. Patril ku "písmákom" a tiež "plakátníkom", ako sa ich špecializácii dobromyseľne hovorilo. Učil ma písmo na Umprum - na VŠUP v Prahe. Jeho novoročenky boli hľadaním podstaty, mali svoj minimalistický jazyk symbolík. Solpera popri tom, že je známy svojou tvorbou je tiež známym a uznávaným autorom klasifikácie a  typológie písma.
Ak sa považujem za niekoho žiaka čo sa týka užitej grafiky tak je to určite najmä on.
Z neho som si bral príklad, keď som hľadal akési univerzálne výtvarmé jazyky. On ma uviedol do sveta výtvarných výpovedí.
Z tohto inšpiračného zdroja pochádzajú aj moje typografické novoročenky.


Pavol Bratský, pour féliciter

Pavol Bratský, Ing. Diana Bratská, Pour féliciter

Pavol Bratský, Ing. Diana Bratská, Pour féliciter

Pavol Bratský, Ing. Diana Bratská, Pour féliciter

Pavol Bratský, pour féliciter

Pavol Bratský, pour féliciter

Pavol Bratský, pour féliciter

nedeľa 8. júna 2014

Animovaná symbolika

V areáli Slovenskej televízie v Košiciach som strávil časť detstva. V tej dobe tam susedila s Hutnými stavbami u ktorých bola jeden čas zamestnaná moja mama. Na dvore som sa hrával svoje chlapčenské hry. Rád som tam prezeral odpad zo strižne, fragmenty z filmov, ktoré na ohnisku zvykli páliť. Vtedy ma nenapadlo, že uvidím televízne štúdiá a budem sám v nich niečo realizovať.

Ponuku od  pána Viliama Štrelingera, šéfredaktora spravodajstva Slovenskej televízie v Košiciach doniesol môj spolužiak zo strednej školy Milan Bobula, ktorý pracuje Východoslovenskej galérii ako fotograf a grafik. Keď mi o tom Milan hovoril hneď som mal nápad. Tretí v trojlístku a realizátor, ktorý oživil moje skice bola moja manželka Ing. Diana Bratská.

Pavol Bratský, Snímok z relácie Načo-Nato

Pavol Bratský, Snímok z relácie Načo-Nato

Pavol Bratský, Snímok z relácie Načo-Nato

Pavol Bratský, Snímok z relácie Načo-Nato

Pavol Bratský, Snímok z relácie Načo-Nato

Pavol Bratský, Snímok z relácie Načo-Nato

Pavol Bratský, Snímok z relácie Načo-Nato

Pavol Bratský, Popisok relácie Načo-Nato

Ja sám som vlastne nakreslil akýsi projekt, ako bude vyzerať scénografický priestor a pohyb v rámci neho. A potom sme skúšali nastavovať dráhu pre ružicu kompasu a kameru, jej rýchlosti a smer. Okrem ružice a kamery samozrejme sme museli koordinovať pohyb vlajok členských štátov Nato. Všetku prácu na počítači robila moja manželka Diana, s ktorou sme opakovane potom výsledky animácií prechádzali a korigovali až dovtedy, kým sme nedosiahli optimum.

Ozvučenie spracovali v televízii. Nebolo našou prácou. Úvodná sekvencia bola použitá tak ako to tu prezentujem s tým, že sa záber zastavil na titulku Načo-Nato. Predely boli bez titulkovania. Popisky boli používané len font písma sa trochu obmieňal. Záverečná zvučka nebola použitá v tejto podobe, ale ako naspäť plynúca úvodná sekvencia spolu s titulkami.

Na zvučku Načo-nato boli veľmi dobré odozvy. Pán Viliam Štrelinger chcel aby sme pracovali na ďalších dvoch zvučkách relácií, ale tie boli pre nás technologicky v tej dobe menej dostupné. Televízia ma naďalej lákala, ale boli aj iné volania...

Relácia z našou zvučkou bola v Slovenskej televízii vysielaná od marca 2001 do novembra 2002.


Rozlíšenie videí, ktoré je cez blog dostupné je žiaľ veľmi malé

Pavol Bratský, Úvodná sekvencia zvučky relácie Načo-Nato, spolupráca Ing. Diana Bratská, Milan Bobula

Pavol Bratský, Predel relácie Načo-Nato, variant 1, spolupráca Ing. Diana Bratská, Milan Bobula


Pavol Bratský, Predel variant 2, spolupráca Ing. Diana Bratská, Milan Bobula

Pavol Bratský, Predel variant 3 s textom, spolupráca Ing. Diana Bratská, Milan Bobula

Pavol Bratský, Záverečná sekvencia zvučky relácie Načo-Nato, spolupráca Ing. Diana Bratská, Milan Bobula

sobota 31. mája 2014

Živé mestá

Obnovu bytových domov sme začali robiť spolu s manželkou niekedy od roku 2000. Manželka, autorizovaná projektantka Ing. Diana Bratská, rieši túto problematiku technologicky komplexne. Musí neustále sledovať rôzne trendy v tejto oblasti. Navyše absolvuje väčšinu jednaní s investormi, dodávateľmi, úradmi a špecialistami. Ja sa navrhujem farebrebné riešenia domov a ich dizajn.
Väčšinou sa zamýšľam nad ich zosúladením s okolitou zástavbou. Tu je potrebný súlad. Je tu verejný záujem požadovaný pri schvaľovaní zo strany mesta, útvaru hlavného architekta, či miestnych urbariátov.

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu
akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

akad.arch. Pavol Bratský, farebné riešenie, Ing. Diana Bratská, projekt obnovy bytového domu

Dosť často majú investori požiadavky, aby bol ich dom atraktívnejší ako domy okolité. Myslím že by urbanizmus moderných miest mal ak sa dá prinášať určité vzruchy a byť v prvom rade živý. Pravda sú tu isté limity, ktoré odlišujú farebné riešenia od monumentálnej maliarskej tvorby.
Napriek tomu považujem mestá s farebnými domami za akési galérie a teším sa, že v Košiciach je pomerne veľa mojich, našich prác.
Je zaujímavé chodiť ulicami mesta a pri každej ceste do mesta vidieť domy, ktoré sme projektovali.
Stále, mi to pripomína, aká to zodpovedná práca je, a ja k nej pristupujem s pokorou pretože sa tu vždy pokúšam o rešpektovanie tvaroslovia stavieb, aby zostal zachovaný ich charakter a tiež osobitosti prostredia, kde sa nachádzajú.

Viac domov, ktoré sme projektovali s manželkou nájdete na

sobota 17. mája 2014

Obrázkové svety

Komiks som miloval od detstva. Podobne ako film je syntetickým umením. Spája žánre, rôzne zákutia ľudských kultúrnych prejavov. Možno, že jeho počiatky sa dajú vypátrať kdesi na úsvite pokusov čosi vyrozprávať človek človeku, v časoch keď vznikali písma.
Komiksy som začal tvoriť od šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Tieto sa mi, ale nedochovali. Programovo sa ikomiksu venujem do dnešných dní.

Pavol Bratský, Fantázia, komiks

Pavol Bratský, Fantázia, komiks

Pavol Bratský, Kam letíme, komiks

Pavol Bratský, Upírska sága, komiks

Pavol Bratský, Mullerdóm, komiks

Pavol Bratský, Dobyvatelia labyrintov, komiks

Pavol Bratský, Čierny kameň, komiks

Pavol Bratský, Hviezdny dážď, komiks

Pavol Bratský, Wilbur a Molibdea, komiks

Pavol Bratský, Barbari a Bohovia, komiks

Pavol Bratský, Barbari a Bohovia, komiks

Pavol Bratský, Much-Much, komiks


Pavol Bratský, Tiene večnosti, komiks

Pavol Bratský, Oppidulum, komiks

Pavol Bratský, Kovové impérium, komiks

Publikované komiksy:
Mullerdóm (na motívy prózy Jana Weissa Dům o tisíci patrech) - Oko č.0, 1990,  Enter 4/2011 (rozšírený reprint), Dějiny československého komiksu 20. století- autori: Tomáš Prokůpek, Pavel Kořínek, Martin Foret, Michal Jareš, Akropolis Praha, 2015 (2. strana komiksu)
Premožitelia labyrintov (autorský komiks) - Jupík č.1,2, 1990-1991
Čierny kameň (podľa poviedky Severa Gansovského) - Košický večerník, 1991-1992
Much-Much (príbeh z knihy komiksov „Draculovo oko“ spracovaných podľa próz Juraja Šípoša) samizdatové vydanie,1994, e-publikácia v komiksarchíve, 2014
Barbari a Bohovia (autorský komiks s ktorým v roku 1993 získal ocenenia v Liptovskom Mikuláši- „I. Dni comics“ a tiež v Prahe - „Bemík“) - Bubliny 2/2012
Fantázia - 1. a 2. epizoda (autorský komiks z roku 1976) - Bubliny 3/2013, 4/2014
Upírska sága (autorský komiks z roku 1976) - Bubliny 4/2014
Kam letíme? (autorský komiks z roku 1976) - Bubliny 4/2014
Hviezdny dážď (autorský komiks - slovenská a anglická mutácia: Stellar rain) 1991, v edícii Bubliny extra 8/2015
Gamayun - Zsolnay porcelain (autorský komiks) - Výstavný katalóg V4 Fanzine - výstavy komiksových umelcov z krajín V4, kArton gallery Budapest, 2016
Zrkadlo svetlotieň (autorský komiks) - Aargh! 16, 2017
Páni Všehomíra (autorský komiks z roku 1995) - Bubliny 5/2017
 

Komiksy vystavoval na autorských výstavách: "Zo zásuviek“, Kaštieľ Budimír, 1992 // "Pre publikum“ Východoslovenská galéria, Košice, 1998 a na kolektívnych prezentáciách: I.–III. "Dni comics", Liptovský Mikuláš, 1993–1995 // "Comicsové svety" Nitra, Nitrianska štátna galéria, 1994 // Internationaler Comic-Salon Erlangen, 1995 // "Fantastično vo výtvarných dielach slovenských autorov", Košice, 1995 // 4x4x4- Komiksy z dílny absolventů architektúry v rámci 1. Medzinárodního komiksového festivalu Koma, Brno resp. výstava Architektura & Komiks v rámci akcie Den architektúry 2015, Brno // 26. Międzynarodowy Festiwal Komiksu i Gier w Łodzi 2015 // 2016 - V4 Fanzine, výstava komiksových umelcov z krajín V4, kArton gallery Budapest, workshop na Sziget festivale // KOMA - 2. Mezinárodní komiksový festival, Brno: V4 Fanzine, repríza výstavy komiksových umelcov z krajín V4 // 27. Międzynarodowy Festiwal Komiksu i Gier w Łodzi

 
 
 
Viac o vzniku komiksov sa dočítate v článkoch uverejnených v publikáciách: Enter 4/2011, Bubliny 2/2012, 3/2013, 4/2014, Bubliny extra 8/2015 a tiež niekedy inokedy na našom blogu.

nedeľa 4. mája 2014

Neviditeľné Košice

Rok 1991. Na začiatku bola súťaž, ktorú vypísal Magistrát  mesta Košice na plagát do presvetlených vitrín tak zvaných citylight. Téma: "Zdravé mesto Košice".

A tak som sa pustil do témy mojich detských snov, zobraziť moje rodné mesto. Zobrazil som Košice s historickým centrom uprostred a nad ním nakláňajúceho sa letiaceho anjela v jednej ruke s erbom a v druhej s fonendoskopom. Všetko v skratke, kde budovy rotujú, ulice sa strácajú, ale napriek tomu a možno práve preto sú tu Košice oveľa poznateľnejšie.

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 00

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 01

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 02

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 03

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 04

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 05

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 06

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 07

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 08

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 09

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 10

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 11

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 12

Pavol Bratský, Neviditeľné Košice 13

Prvé kolo súťaže prebehlo bez vyhlásenia víťaza. A tak to bolo aj s kolom druhým, ktorého som sa zúčastnil. Od členov komisie som sa dozvedel, že motív veľmi zaujal, ale niektorí vraj boli v rozpakoch, ako bude na motív reagovať biskup a veriaca verejnosť. Čo bolo na tom pravdy? Neviem. Nevedel som a nerozumel som tomu.

Vtedy skončila moja spolupráca s magistrátom tak, že som robil pre primátora novoročenky po tri nasledujúce roky, ale bez košického súťažného motívu. Vtedajšieho pána primátora akad.arch. Jána Kopnického si však dodnes vážim.

Chvíľu som si myslel, že obrázok zapadne, ale nestalo sa tak.

Motív zaujal Mikuláša Jesenského šéfredaktora Košického Večera. Prišlo publikovanie vo  Večerníku. Prvýkrát hneď na titulnej stránke novín, ako novoročenka. Túto verziu som musel vytiahnuť tušom, kvôli technickým možnostiam tlače. Vtedy bol ešte Večerník čiernobiely.
Druhýkrát v roku 1994 sa ocitol v celostránkovom celoročnom kalendári Košického Večera.

To už bol obraz aj vystavovaný. Prvýkrát  na mojej autorskej výstave "Zo zásuviek" v roku 1992. Konala sa v Budimíre, v kaštieli, vo výstavných priestoroch Technického múzea. Komisárkou výstavy bola historička umenia pani Mgr. Helena Němcová. S výstavou mi pomáhali Pán Štefan a pani Kristína Rybárovci.

A práve pani Kristína Rybárová v roku 1994 rozbiehala prácu vo vydavateľstve Pergamen, dnes už neexistujúcom. Navrhla mi aby som vytvoril z motívu Zdravého mesta Košice a tiež z nových kresieb, ktoré vytvorím kalendár. Myšlienka ma oslovila a tak som po troch rokoch sa vrátil ku téme Košíc.
Pôvodná kresba má 130 x 190 cm. S nej som vybral šesť výrezov so samostatnými výrezmi. Pridal som ku nej sedem nových kresieb formátu B4 a vytvoril tak cyklus, akýsi mikropríbeh.

V tej dobe sa nelietalo nad mestom balónom, ani letecké fotky prakticky neboli. Všetky tie pohľady z nadhľadu vlastne vznikali len pomocou dokumentácie, ktorú som si zhotovoval sám z veží mesta alebo som si ich predstavoval z pešieho horizontu.
Alebo to boli pohľady iným spôsobom neviditeľné. Nedostupné v čase. Ich doba bola preč, či išlo o akési pohľadové rekonštrukcie. Miesta naštudované z historických rytín, fotografií.

Okrem anjela štítonosiča erbu sa objavuje anjelica, aby nás sprevádzala kalendárom. Raz siaha na zamurovaný južný portál františkánskeho kostola. Objavia sa tu aj iné bytosti. Éós, Zornička či Aurora sponad Štátneho divadla. A je tu aj Alžbeta Uhorská z priečelia Košického dómu držiaca model katedrály tak, ako mala pôvodne vyzerať. Scéna, ktorá je z ulice neviditeľná. Pozdnogotická lavička z biskupského paláca, či opäť anjelica letiaca nad Matejovou vežou a jej tajomnými schodiskami. Tiež v čase už nejestvujúca v tej dobe skoro zabudnutá citadela. Všetko sú to výjavy bežne skryté pred okom diváka...

Neviditeľné Košice možno aj pre to, že sa o nich možno toľko nevie, ako o iných mestách.
Možno by sa však kalendár nevolal Neviditeľnými Košicami, keby som nečítal úžasné "Neviditeľné mestá" Itala Calvina, kde Marco Polo rozpráva Kublajchánovi o nespočet mestách, ale v skutočnosti len o jednom jedinom, o rodných Benátkach.

Keď som dokončil obrázky a grafickú úpravu bolo súdené poznať ako vyzerá príprava do tlače.  Rád spomínam na pána Ing. Iva Tomana. A tiež poznať nesmierne čaro tlačiarní.

Určite však by sa o kalendári nevedelo keby nebolo nesmiernej energie Pani Kristíny Rybárovej a jej vydavateľského nadšenia. Často mi rozprávala, že ani netuším, kde všade visia moje obrázky. Kalendáre predávala bankám a tiež firmám zahraničného obchodu.
Nakoniec sa dostal aj na stenu prezidentskej kancelárie Michala Kováča. Mikuláš Jesenský kalendár venoval prezidentovi pri príležitosti tlačovej konferencie konanej pre Košický Večer.

O Kalendári Neviditeľné Košice postupne vyšlo niekoľko článkov v rôznych novinách a periodikách. Motívy z kalendára najmä však ten titulný dosiahli niekoľko desiatok dalších publikovaní, aj na obálkach  časopisov, propagáciách konferencií...

Motívy z kalendára sa objavili tiež na niekoľkých výstavách . Samozrejme na mojej autorskej výstave "Pre publikum" vo Východoslovenskej galérii. v roku 1998 (komisárkou bola opäť pani Mgr. Helena Němcová). Ale asi najzaujímavejšou z nich bola reprezentatívna jubilejná výstava  komisára  PHDr. Imricha Groška."Z tvorby Východoslovenských výtvarných umelcov XX. storočia" konaná vo Východoslovenskej galérii na rozhraní rokov 1998-1999.

Veľakrát sa ma ľudia  pýtali, či neurobím  nový Kalendár s motívmi Košíc, alebo aspoň jednotlivé obrázky. Tak vznikli obrázky najčastejšie publikované ako novoročenky v spolupráci s nakladateľstvom a tlačiarňou Typopress, s pánmi JUDr. Jozefom Petrušom a Ing. Miroslavom Dzurišom.

Dodnes mi ľudia o kalendári hovoria. Poteší ma to najmä ak sú to ľudia, ktorých som nikdy pred tým nestretol a oni sa ma pri predstavovaní pýtajú, či som ten Pavol Bratský, ktorý je autorom kalendára Neviditeľné Košice. Alebo hovoria, že ho majú doma stále odložený, či zarámované obrázky z neho. Či neurobí radosť taký príbeh, že ich dieťa si vydrankalo zakúpenie kalendára a potom sa vydalo pátrať po miestach Neviditeľných Košíc?