Neviditeľné Košice

Rok 1991. Na začiatku bola súťaž, ktorú vypísal Magistrát  mesta Košice na plagát do presvetlených vitrín tak zvaných citylight. Téma: "Zdravé mesto Košice".

A tak som sa pustil do témy mojich detských snov, zobraziť moje rodné mesto. Zobrazil som Košice s historickým centrom uprostred a nad ním nakláňajúceho sa letiaceho anjela v jednej ruke s erbom a v druhej s fonendoskopom. Všetko v skratke, kde budovy rotujú, ulice sa strácajú, ale napriek tomu a možno práve preto sú tu Košice oveľa poznateľnejšie.

Prvé kolo súťaže prebehlo bez vyhlásenia víťaza. A tak to bolo aj s kolom druhým, ktorého som sa zúčastnil. Od členov komisie som sa dozvedel, že motív veľmi zaujal, ale niektorí vraj boli v rozpakoch, ako bude na motív reagovať biskup a veriaca verejnosť. Čo bolo na tom pravdy? Neviem. Nevedel som a nerozumel som tomu.

Vtedy skončila moja spolupráca s magistrátom tak, že som robil pre primátora novoročenky po tri nasledujúce roky, ale bez košického súťažného motívu. Vtedajšieho pána primátora akad.arch. Jána Kopnického si však dodnes vážim.

Chvíľu som si myslel, že obrázok zapadne, ale nestalo sa tak.

Motív zaujal Mikuláša Jesenského šéfredaktora Košického Večera. Prišlo publikovanie vo  Večerníku. Prvýkrát hneď na titulnej stránke novín, ako novoročenka. Túto verziu som musel vytiahnuť tušom, kvôli technickým možnostiam tlače. Vtedy bol ešte Večerník čiernobiely.

Druhýkrát v roku 1994 sa ocitol v celostránkovom celoročnom kalendári Košického Večera.

To už bol obraz aj vystavovaný. Prvýkrát  na mojej autorskej výstave "Zo zásuviek" v roku 1992. Konala sa v Budimíre, v kaštieli, vo výstavných priestoroch Technického múzea. Komisárkou výstavy bola historička umenia pani Mgr. Helena Němcová. S výstavou mi pomáhali Pán Štefan a pani Kristína Rybárovci.

A práve pani Kristína Rybárová v roku 1994 rozbiehala prácu vo vydavateľstve Pergamen, dnes už neexistujúcom. Navrhla mi aby som vytvoril z motívu Zdravého mesta Košice a tiež z nových kresieb, ktoré vytvorím kalendár. Myšlienka ma oslovila a tak som po troch rokoch sa vrátil ku téme Košíc.
Pôvodná kresba má 130 x 190 cm. S nej som vybral šesť výrezov so samostatnými výrezmi. Pridal som ku nej sedem nových kresieb formátu B4 a vytvoril tak cyklus, akýsi mikropríbeh.

V tej dobe sa nelietalo nad mestom balónom, ani letecké fotky prakticky neboli. Všetky tie pohľady z nadhľadu vlastne vznikali len pomocou dokumentácie, ktorú som si zhotovoval sám z veží mesta alebo som si ich predstavoval z pešieho horizontu.

Alebo to boli pohľady iným spôsobom neviditeľné. Nedostupné v čase. Ich doba bola preč, či išlo o akési pohľadové rekonštrukcie. Miesta naštudované z historických rytín, fotografií.

Okrem anjela štítonosiča erbu sa objavuje anjelica, aby nás sprevádzala kalendárom. Raz siaha na zamurovaný južný portál františkánskeho kostola. Objavia sa tu aj iné bytosti. Éós, Zornička či Aurora sponad Štátneho divadla. A je tu aj Alžbeta Uhorská z priečelia Košického dómu držiaca model katedrály tak, ako mala pôvodne vyzerať. Scéna, ktorá je z ulice neviditeľná. Pozdnogotická lavička z biskupského paláca, či opäť anjelica letiaca nad Matejovou vežou a jej tajomnými schodiskami. Tiež v čase už nejestvujúca v tej dobe skoro zabudnutá citadela. Všetko sú to výjavy bežne skryté pred okom diváka...

Neviditeľné Košice možno aj pre to, že sa o nich možno toľko nevie, ako o iných mestách.

Možno by sa však kalendár nevolal Neviditeľnými Košicami, keby som nečítal úžasné "Neviditeľné mestá" Itala Calvina, kde Marco Polo rozpráva Kublajchánovi o nespočet mestách, ale v skutočnosti len o jednom jedinom, o rodných Benátkach.

Keď som dokončil obrázky a grafickú úpravu bolo súdené poznať ako vyzerá príprava do tlače.  Rád spomínam na pána Ing. Iva Tomana. A tiež poznať nesmierne čaro tlačiarní.

Určite však by sa o kalendári nevedelo keby nebolo nesmiernej energie Pani Kristíny Rybárovej a jej vydavateľského nadšenia. Často mi rozprávala, že ani netuším, kde všade visia moje obrázky. Kalendáre predávala bankám a tiež firmám zahraničného obchodu.

Nakoniec sa dostal aj na stenu prezidentskej kancelárie Michala Kováča. Mikuláš Jesenský kalendár venoval prezidentovi pri príležitosti tlačovej konferencie konanej pre Košický Večer.

O Kalendári Neviditeľné Košice postupne vyšlo niekoľko článkov v rôznych novinách a periodikách. Motívy z kalendára najmä však ten titulný dosiahli niekoľko desiatok dalších publikovaní, aj na obálkach  časopisov, propagáciách konferencií...

Motívy z kalendára sa objavili tiež na niekoľkých výstavách . Samozrejme na mojej autorskej výstave "Pre publikum" vo Východoslovenskej galérii. v roku 1998 (komisárkou bola opäť pani Mgr. Helena Němcová). Ale asi najzaujímavejšou z nich bola reprezentatívna jubilejná výstava  komisára  PHDr. Imricha Groška."Z tvorby Východoslovenských výtvarných umelcov XX. storočia" konaná vo Východoslovenskej galérii na rozhraní rokov 1998-1999.

Veľakrát sa ma ľudia  pýtali, či neurobím  nový Kalendár s motívmi Košíc, alebo aspoň jednotlivé obrázky. Tak vznikli obrázky najčastejšie publikované ako novoročenky v spolupráci s nakladateľstvom a tlačiarňou Typopress, s pánmi JUDr. Jozefom Petrušom a Ing. Miroslavom Dzurišom.

Dodnes mi ľudia o kalendári hovoria. Poteší ma to najmä ak sú to ľudia, ktorých som nikdy pred tým nestretol a oni sa ma pri predstavovaní pýtajú, či som ten Pavol Bratský, ktorý je autorom kalendára Neviditeľné Košice. Alebo hovoria, že ho majú doma stále odložený, či zarámované obrázky z neho. Či neurobí radosť taký príbeh, že ich dieťa si vydrankalo zakúpenie kalendára a potom sa vydalo pátrať po miestach Neviditeľných Košíc?